Peter Modrovský so svojim teamom z Dansovie sľubovali veľkolepú tanečnú show. Teda aspoň názov súťaže „Grand Gala“ napovedal, že pôjde o niečo výnimočné, honosné, slávnostné. Nakoľko som sa minulý rok (nultý ročník) nemohol zúčastniť, povedal som si, že tento rok to napravím a pôjdem sa na „neoficiálne majstrovstvá detských kategórií v tanečnom športe“ pozrieť. Organizátor lákal okrem iného aj na atraktívny galaprogram poprepletaný „showkami“ tanečníkov svetových mien (semifinalisti majstrovstiev sveta v latinsko-amerických tancoch Massimo Arcolin & Laura Zmajkovičová, majstri Nemeckej republiky v profesionáloch Ilia Russo a Oxana Lebedew, majstri Českej republiky v Show Dance a štvrtý pár Majstrovstiev sveta v Show Dance Latin - Lukáš Bartuněk a Katěřina Hrstková), to všetko za doprovodu živej kapely (Gustav Brom big band) a známych slovenských spevákov.
Je až neuveriteľné, ako si organizátor dal záležať na každom, aj tom najdrobnejšom detaile, najmä ak ide o súťaž venovanú „len“ detským tanečným párom. Nech Vás nemýli zdanlivé bagatelizovanie, či až zosmiešnenie detskej kategórie s použitím slovíčka „LEN“. Práve naopak. Snažím sa poukázať na to, že tieto kategórie bývajú väčšinou (česť výnimkám) akýmsi prílepkom k súťažiam starších tanečníkov, no práve Dansovia prijala výzvu ukázať, ako sa dá takéto podujatie urobiť inak. Ako pozdvihnúť výkony tých najmenších tanečníkov na najvyššiu priečku záujmu a všetkým tanečníkom a hosťom dopriať nezabudnuteľný zážitok. Malé deti a ich rodičia sa namiesto ošarpanej telocvične ocitli v luxusne vyzdobenej hale v Malinove, výborne nazvučenej, krásne nasvietenej, hoci miestami odlesky točiacej disco-gule pôsobili skôr hypnotizujúco :) Okrem tejto drobnosti však všetko ladilo. Tanečníci mali k dispozícii pekný, veľký parket. Programom sprevádzala vtipná Adela Banášová, ktorú po odbornej stránke dopĺňali Milan Šatan s Petrom Ivaničom. Celkovú noblesu tvorila dekorácia vo forme červených kobercov, slávnostných bielych stolov a stoličiek, či v neposlednom rade živá hudba. Organizátor si dal dokonca námahu s pútavým grafickým spracovaním tabuliek postupujúcich párov premietaných na obrazovkách, ako aj s video-vizitkami tanečných osobností, ktoré sa na súťaži predstavili. Prosto – „event“ spĺňal aj tie najnáročnejšie kritéria, ktoré by ho mohli radiť medzi súťaže národných majstrovstiev, prípadne Slovenského pohára. Dokonca som presvedčený, že niektorí organizátori Majstrovstiev SR by si mohli ísť na takúto súťaž po „manuál“, ako sa to má robiť!
Netvrdím, že na každej súťaži má spievať víťaz Superstar, ani svoje tanečné umenie nemusí ukazovať rovno majster sveta. Úplne by stačilo, keby súťaže mali adekvátnu kvalitu, dôstojné podmienky pre súťažiacich, pre divákov a možno aj výška vstupného bude mať konečne svoje opodstatnenie. Pochopiteľne to všetko podčiarknuté profesionálnym výkonom rozhodcov. Aby som bol objektívny, treba jedným dychom dodať, že niektorí organizátori súťaží si toto začali uvedomovať. Pekným príkladom sú súťaže ako Dance Attack Dance Cup, Košice OPEN, no netreba zabúdať ani na latinové Majstrovstvá Slovenska z roku 2014, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo sa na Slovensku v tanci udialo.