Drahoslava a Peter Pšenákovci: Ak v živote robíš to, čo miluješ, nemusíš nikdy pracovať...

Podrobnosti

Napísané: utorok, 26. máj 2015, 08:19

26 máj

Návštevy: 77278

Peter Pšenák s Drahoslavou Pšenákovou sú jedným z mála slovenských tanečných párov kategórie Senior 1, ktorý nás reprezentuje aj v zahraničí. Táto sympatická a úspešná dvojica trávi spoločný čas nielen na parkete, ale aj v súkromí. O tom, ako zvládajú skĺbiť všetky svoje aktivity, vrátane vedenia vlastného tanečného klubu, ako aj o ďalších témach, sme sa s Drahoslavou a Petrom porozprávali v nasledovnom interview.

To, že ste okrem tanečného páru aj manželia, je pravdepodobne zásluhou tanca. Nebáli ste sa povery, že tanečníkom to väčšinou potom „neklape“ vo vzťahu? Predsa len - na tréningu občas nastanú konfrontácie v páre, neprenášate si tieto nálady do bežného života?

Drahoslava: Peťo bol môj prvý súťažný tanečný partner aj prvý priateľ. Stretli sme sa na tréningu v Leviciach, keď sme mali 15 rokov. Teraz v júli to bude už 22 rokov. Dlho sme sa vzťahu bránili, uvedomovali sme si , že po rozchode by asi nebolo ľahké spolu ďalej tancovať. Ale po štyroch rokoch spoločného tancovania sa to už akosi prevalilo. A čo sa týka hádok, počas tréningov ich zo začiatku naozaj nebolo málo, ale riadili sme sa heslom: „Čo sa stalo v sále, v sále aj zostane.“ A po čase sme zistili, že sa v súkromí vôbec nehádame.

Peter: To, že sme manželia, je určite aj zásluhou tanca, vďaka ktorému sme sa spoznali a neskôr trávili veľa času spoločne na tréningoch a súťažiach. Ja si myslím, že práve tanečníkom to vo vzťahu klape, pretože na tréningoch musia riešiť zložité situácia a dôjsť k spoločnému záveru. A na súťažiach dostáva zase zabrať psychika, takže harmónia v páre musí byť.

Okrem Vás dvoch tancuje aj Vaša dcéra, ste teda bez pochyby tanečná rodina :) Zároveň máte vlastný tanečný klub Tiffany Nová Baňa. Ste výhradnými trénermi Vašich zverencov, alebo spolupracujete aj s trénermi externými? Ak áno, s kým?

Drahoslava: Tancujú obidve naše dcéry, v podstate od počatia . Obe sa narodili v stredu a ešte v pondelok pred pôrodom som trénovala decká. V telocvični vyrastali, ale bez skvelej „babinky“ by sa to zvládnuť nedalo.

Peter: Podľa mňa je tanec ideálny šport pre dievčatá, tak to tie naše majú ako povinnú jazdu. Ale myslím si, že ich to veľmi baví, takže žiadnu inú aktivitu ani nehľadáme. Deti v našom klube trénujeme najmä my dvaja. Spolupracujeme aj s externým trénerom p. Pavlom Paulisom, s ktorým máme dlhoročný trénerský, ale aj priateľský vzťah. A v tomto roku pribudol v našom klube aj ďalší, nami odchovaný tréner Ľuboš Greguš.

Keď sme už pri tých tréneroch, ako pracujete na skvalitňovaní Vašich tanečných výkonov? Máte tiež svoj trénerský team? Ak áno, na základe čoho ste si ich vybrali? Dochádzate za nimi, alebo si trénerov pozývate k sebe do klubu?

Drahoslava: Máme skvelý trénerský team! V prvom rade máme jeden druhého, rozhodcu nám robí p. Pavol Paulis, kondičných trénerov nám robia decká v klube a motivátorov všetci ľudia z nášho mesta, ktorí nám fandia podporujú nás.

Peter: Na skvalitňovaní našich tanečných výkonov pracujeme hlavne sami, ako všetci súťažní tanečníci. Našim hlavným trénerom je p. Pavol Paulis, s ktorým spolupracujeme už od našich študentských čias. Máme pocit, že nám stále má čo povedať a hovoria zaňho aj výsledky z Majstrovstiev Slovenska, kde jeho páry takmer vo všetkých vekových kategóriách obsadzujú finálové miesta.

Venujete sa profesne len tancu, alebo máte aj ďalšie zamestnanie? Už len to, že vediete spoločnú domácnosť, vlastný tanečný klub a sami aj tancujete, je časovo dosť náročné.

Drahoslava: Pred pár dňami sme s TŠK TIFFANY robili program pre naše mesto s názvom Defilé. Bolo v duchu rozprávok a citátov. A práve jeden citát vystihuje presne odpoveď na túto otázku: „ Ak v živote robíš to, čo miluješ, nemusíš nikdy pracovať...“ Ja som našla také povolania dve. Okrem trénerky som aj logopéd- i keď z časových dôvodov iba na polovičný úväzok. A okrem toho ešte šijem tanečné šaty pre naše choreografie a súťažné páry. Ale to už je práca, máme v klube totiž 72 členov

Peter: Žijeme v malom meste, takže samozrejme musíme mať aj iné aktivity. Z klubu by sme neutiahli ani domácnosť, nie to ešte súťažné tancovanie. Ja mám vlastnú firmu, ktorá ma časovo príliš nezaťažuje, takže mám dostatok času aj na tréningy.

Ako sa v meste, akým je Nová Baňa, prevádzkuje klub tanečného športu? Problémy s počtom tanečníkov majú už vo väčších mestách, než je to Vaše. Presvedčiť mladých ľudí, aby sa „odlepili“ od mobilov, tabletov a začali sa hýbať, je často nadľudský výkon.

Drahoslava: U nás našťastie problém s počtom detí nemáme. Skôr máme problém presvedčiť deti, vlastne rodičov, aby sa pustili do súťaženia. Je to predsa len finančne a časovo náročné a bez rodičov sa súťažiť nedá.

Peter: V Novej Bani sme už 13 rokov, zažili sme aj nejaké negatíva, ale v podstate tých pozitívnych a pekných skúseností je omnoho viac. Mesto nám vychádza v ústrety a o to je to z hľadiska organizácie a priestorov ľahšie. Momentálne máme 72 členov, čo je hlavne zásluha mojej manželky, ktorá vie pracovať s deťmi už od predškolského veku a jej obrovskou devízou je, že dokáže spraviť na vystúpeniach aj z „mála kvet“. Boli aj časy, keď sme mali 120 členov, ale vtedy sme mali súťažnú pauzu.

Vráťme sa ku Vám. Väčšina tanečníkov u nás je súťažne aktívna v priemere cca. do 30. roku života, niektorí s ohľadom na školu zavesia tanečné topánky na klinec aj skôr. Potom sa vyberajú iným smerom, pracujú v iných odvetviach. Ak aj zostávajú verní tancu, tak skôr na trénerskej úrovni. Vy ste však aktívnymi tanečníkmi naďalej. Čo Vás k tomu viedlo?

Peter Pšenák	Drahoslava Pšenáková
tancuje od 15-tich rokov	tancuje od 15-tich rokov
1 partnerka (sestra, ktorá ma donútila začať tancovať, sa neráta )	1 partner
Spolu tancujú od roku:	1993
Klubová príslušnosť:	TŠK TIFFANY Nová Baňa
Tancovať začali:	Drahoslava: venčekový kurz;  Peter: k tancu ma priviedla sestra - dvojča
Najväčší úspech:	Obhájený titul Majster SR v 10 tancoch, 16. miesto na Majstrovstvách sveta v 10 tancoch, 17. miesto na GOC v latine

Drahoslava: Aj my sme mali prestávky v súťažení., keď prišla svadba a prvé tehotenstvo. Ale trénovať deti a tancovať sme neprestali. Robili sme ukážky a tanečné programy pre mesto – dokonca ešte v šiestom mesiaci tehotenstva. Mala som malé bruško a skoro nikto netušil, že som tehotná . Nesúťažili sme asi 8 rokov a za ten čas sa toho v súťažnom tanci veľa zmenilo. Nebolo ľahké, znova sa do toho vrhnúť. No teraz som rada, že sme sa na to dali.

Peter: Počas ekonomickej krízy v roku 2008, ktorá sa dotkla aj môjho podnikania, som mal zrazu omnoho viac voľného času, ktorý som sa snažil niečím zmysluplným vyplniť. Ale určite to bola aj otázka zdravého životného štýlu, ktorý som predtým pre pracovné povinnosti zanedbával. A tanec predstavuje kvalitnú fyzickú záťaž, ktorá ma navyše napĺňa. Toto boli dva hlavné dôvody, ktoré ma viedli k rozhodnutiu, vrátiť sa späť na súťažný parket.

Pri pohľade na zoznam súťaží za uplynulý rok vidieť, že väčšinu ste absolvovali v zahraničí: Belgicko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko či Slovinsko. Určite je to dané aj skutočnosťou, že u nás je zaregistrovaný len malý počet seniorských párov, a tak sa pre ne neoplatí organizovať súťaže. Nepociťujete to ako hendikep, že ak chcete súťažiť, musíte vycestovať za hranice? Predsa je to aj finančne náročnejšie.

Drahoslava: Je to veľmi finančne náročné a bez podpory mesta Nové Baňa by to bolo ešte ťažšie. Ale väčšina finančných nákladov je naozaj iba na nás. Zahraničné súťaže máme radi, lebo ako rodičia si čas strávený vo dvojici dokážeme užiť a dlhé cesty sú ideálne na dlhé rozhovory. Na Slovensku sú dve súťaže WDSF pre nás – Bratislava a Košice, za ktoré sme organizátorom vďační, a ešte máme ako desaťtanciari troje MSR. Takže ani nemáme pocit, že by sme na Slovensku tancovali málo .

Peter: Ako handicap to pociťujeme, ale iba z hľadiska financií. Inak nám to vyhovuje , lebo aspoň unikneme z každodennej rutiny a zmeníme prostredie aj myšlienky. Navyše spoznávame veľa pekných miest, na ktoré by sme sa inak nedostali a získavame nových priateľov.

Minule sme sa pýtali Jara s Dominikou, ako vyzerá ich tréningový plán. Skúste nám priblížiť ten Váš. Ako často trávite čas na parkete?

Drahoslava: Ako sa len dá...

Peter: Na parkete sme denne 3-4 hodiny, lebo keď netrénujeme seba, trénujeme deti v klube. Sme desaťtanciari, takže niekedy ani nestihneme odtrénovať to, čo sme si naplánovali. Ale v podstate striedame technické tréningy – samostatné alebo s trénerom - s kondičnými CP.

Snažíte sa udržiavať si kondíciu aj nejakými doplnkovými športami? Čo by ste tanečníkom odporúčali, aby si udržali kondíciu čo najdlhšie, a mohli sa tak naplno venovať tancu aj vo vyššom veku, než je slovenský „tanečný vekový priemer“?

Drahoslava: Podľa mňa je najdôležitejšie, nikdy neprestať tancovať. I keď intenzita tréningov sa môže samozrejme líšiť podľa životnej etapy. Pokiaľ človek stále tancuje, nemá problém vydržať akokoľvek dlho. Ale ak raz prestane, dostať sa do súťažnej kondície môže byť naozaj ťažké.

Peter: Ja sa venujem aj cvičeniu s vlastnou váhou. V lete rekreačne behám, korčuľujem, bicyklujem a v zime lyžujem.

Ste niekoľkonásobní Majstri SR v 10 tancoch, vicemajstri v latinskoamerických tancoch. Máte ešte nejaké ciele, ktoré by ste chceli v rámci tanečnej kariéry dosiahnuť? A ako dlho plánujete súťažne tancovať?

Drahoslava: Na Majstrovstvách sveta v 10 tancoch sme tento rok v Antverpách skončili 16. Na budúci rok by sme sa chceli dostať do semifinále. A dokedy plánujeme tancovať? Kým nás to bude napĺňať (alebo pokiaľ bude stačiť naša peňaženka ).

Peter: Môj cieľ je finále Majstrovstiev sveta v 10.tancoch a semifinále MS v latine. Každý rok však pribúdajú mladšie a silnejšie páry, takže to bude naozaj ťažké. Dnes je súťažné tancovanie nastavené tak, že sa dá súťažiť celý život. A my budeme dovtedy, kým nás to bude baviť.

Máte aj Vy svoj tanečný vzor?

Drahoslava: Miha Vodicar a Nadiya Bychkova. Nadiya vyzerá étericky v štandarde aj v latine.

Peter: V latine Gabriele Goffredo a v 10.tancoch Miha Vodicar, pretože má lepšiu latinu ako štandard, rovnako ako my.

Čo si myslíte o názore, že pokiaľ tanečníci reprezentujú klub, ktorý nemá zastúpenie v rozhodcovskom zbore, má ťažšiu úlohu vytancovať si dobré umiestnenie? Stretávate sa s niečim podobným na Slovensku, prípadne v zahraničí? Inými slovami – ste vo všeobecnosti spokojní s objektivitou hodnotenia na súťažiach?

Drahoslava: To je ťažká otázka... Ja svojim zverencom vždy vravím, že keď budú o triedu lepší, ako ostatní, tak sa do toho finále dostanú. A o to sa snažíme aj my.

Peter: Asi žiadny tanečník nie je úplne spokojný s objektivitou hodnotenia na súťažiach, ale berieme to ako súčasť hry. Sú súťaže, kde sme dopadli lepšie a niekde horšie. Nezaťažujeme sa však taktizovaním ani politizovaním okolo hodnotenia. Chodíme na všetky súťaže, ktoré sú pre nás časovo a finančne zvládnuteľné. Som toho názoru, že keď niekto poctivo maká, výsledok sa dostaví.

Máte ambíciu v budúcnosti pôsobiť aj ako rozhodcovia na súťažiach?

Drahoslava: Ja určite nie, nedokázala by som byť objektívna .

Peter: Ja tiež nie. Je to pre mňa príliš statická úloha, ale možno si raz rozhodcu vychováme .

V najbližších dňoch si bude Slovenský zväz tanečného športu voliť nového prezidenta. Skúste nám povedať, čo by ste mu odporučili urobiť po nástupe do funkcie? A vôbec – ako hodnotíte stav, v akom sa dnes nachádza tanečný šport na Slovensku?

Drahoslava: Keď to porovnávam s tancom vo svete, máme veľmi silné nižšie kategórie E,D,C. U nás začínajú súťažiť už hotoví tanečníci. A potom je pre nich veľmi ťažké zvyšovať si kvalitu a úroveň vo vyšších triedach. V A,S už akoby nemajú silu pokračovať a s tancom končia. Naproti tomu v okolitých štátoch tancujú v nižších kategóriách pre radosť a kto sa chytí do osídiel tanca, vo vyšších kategóriách dokáže tancu obetovať veľa. Na Slovensku ako keby nemáme začiatočníkov. Ale neviem, či sa s tým dá niečo urobiť

Peter: My máme dobré vzťahy a skúsenosti so všetkými funkcionármi SZTŠ, s ktorými sme pri našich súťažných aktivitách prišli do kontaktu. Myslím si, že po voľbách nenastanú radikálne zmeny a vedenie SZTŠ bude pokračovať v súčasnom trende.

Ďakujeme Vám za rozhovor ako aj za výbornú reprezentáciu na medzinárodnej úrovni! Prajeme veľa ďalších úspechov.

Peter Jarkovský