Tomáš Tanka & Dominika Feketová: "Raz si hore a inokedy zase dole, bez pádov sa tanečný pár nikdy nezlepší."

Podrobnosti

Napísané: pondelok, 16. máj 2016, 13:40

16 máj

Návštevy: 80989

Po čase sa opäť vraciame k rozhovorom s TOP slovenskými tanečnými pármi. Tento krát sme oslovili reprezentantov bratislavského UNI-DANCE, Tomáša Tanku a Dominiku Feketovú, najlepšie umiestnenú slovenskú tanečnú dvojicu vo svetovom rebríčku WDSF kategórie dospelých LAT (v čase písania článku 38. miesto / z 2717).

V prvom rade ďakujeme, že ste si našli čas na rozhovor, keďže takmer každý víkend máte tanečné „povinnosti“, často za hranicami Slovenska. Baví Vás to, byť stále na cestách?

Dominika: Musím uznať, že áno. Hoci je to niekedy veľmi náročne a vyčerpávajúce, hlavne to cestovanie. Ale aj napriek tomu nás to veľmi baví. Niekedy máme aj to šťastie, že si môžeme aspoň trošku pozrieť aj iné krajiny, čo je super.
Tomáš: Z hľadiska toho, že veľa cestujeme, nás to celkom baví, pretože každá jedna súťaž je iná skúsenosť. Radi spoznávame nové športové haly

Už dlhé obdobie sa nachádzate v top 50 svetového rebríčka WDSF LAT párov medzi dospelými. Spolu tancujete od konca roku 2007, čiže budúci rok oslávite 10. výročie. Je aj táto „tanečná vernosť“ receptom na úspech, ktorý dnes dosahujete?

D: Áno, v tom roku 2007 v decembri to bola naša prvá súťaž, kde sme boli poslední, za čo sa vôbec nehanbíme. Práve naopak, myslím si, že je to dôkaz toho, že nič nie je nemožné. Len treba veriť, tvrdo makať a ísť si za svojim cieľom.
T: Základom tanečného úspechu je veľmi ťažká a dlhá cesta, pretože za rok nikto nepostavil Rím.

Väčšina tanečnej verejnosti Vás pozná ako športovcov, ktorí víkend čo víkend bojujú na parkete o víťazstvo na súťažiach. Keby ste však mali poodhaliť svoj súkromný život, čo okrem tanca Vás napĺňa a čomu netanečnému sa venujete?

D: Je pravda, že toho času máme veľmi málo, hlavne tých voľných víkendov je zanedbateľný počet. Avšak, keď sa tento zázrak v podobe voľného víkendu udeje, ani neviem čo so sebou  ja som typ, ktorý neobsedí na jednom mieste. Ale som vskutku vďačná za takéto dni a rada ich strávim hlavne s rodinou a kamarátmi. Niekedy si spolu s Tomim zájdeme do kina alebo na nejakú romantickú večeru, ale niekedy ho strávime aj bez seba, pretože sme každý deň spolu, 24 hodín denne a občas to padne vhod.
T: Veľmi rád si zahrám futbal, paintball a v neposlednom rade si veľmi vážim čas, ktorý môžem stráviť s rodinou a kamarátmi.

Keď sme už pri tom delení Vášho života na tanečný a netanečný, koľko času venujete tréningovej príprave a ako intenzívne? Prezradíte nám, s kým trénujete?

D: Snažíme sa trénovať, koľko sa dá. Niekedy to ide viac, niekedy menej. Nie každý tréning je rovnaký. Aj z hľadiska času aj aspektu.
T: Trénujeme väčšinou doobeda, pretože vtedy sa dokážeme viacej sústrediť. Našim hlavným kaučom je Petr Horáček, hlavnými trénermi sú Zoran Plohl a Tatsiana Lahvinovich.

Ako sme už spomínali, patríte medzi svetovú tanečnú špičku, na súťažiach Majstrovstiev SR máte posledné roky prakticky jasnú pozíciu – ste niekoľkonásobní držitelia titulu Majster Slovenska v latinskoamerických tancoch (2014, 2015, 2016). Od roku 2012 sa pre Vás neskončila súťaž (vrátane Slovenského pohára) inak, než víťazstvom, nanajvýš druhým miestom. Nechýba Vám tesnejší súboj so zvyškom štartového poľa?

D: My si vážime všetkých našich kolegov, pretože vieme, čo to je drieť tanečné topánky a odriekať si veľa vecí. Každá súťaž je tanečný súboj.
T: Snažíme sa každú súťaž brať zodpovedne. Každá jedna súťaž na SR i v zahraničí je pre nás iná skúsenosť.

Čo ďalej? Neplánujete ukončiť kariéru amatérov a prestúpiť do divízie profesionálov?

D: V blízkej budúcnosti určite ešte nie.
T: Zatiaľ sme nad tým vôbec nerozmýšľali. Máme ešte svoje ciele, ktoré by sme chceli dosiahnuť.

Veľmi často súťažíte na rôznych európskych podujatiach, takže môžete porovnať úroveň slovenského a svetového tanca, ale aj organizácie súťaží. Ako sme na tom z Vášho pohľadu?

D: Máme veľa skúseností so zahraničnými aj slovenskými súťažami a musím uznať, že slovenské súťaže sú vždy veľmi pekne zorganizované. Každý jeden organizátor sa naozaj veľmi snaží a dá si záležať na súťaži. Či už krásnym galaprogramom alebo výzdobou. Veľakrát sú dokonca krajšie ako tie zahraničné.
T: Musím povedať, vzhľadom na to, že my tancujeme len Slovenské poháre, majstrovstvá SR, SOCH a Košice Open, je organizácia týchto súťaží na veľmi vysokej úrovni. Aj zo zahraničia sú veľmi dobré ohlasy na slovenské súťaže.

Na Slovensku bojujeme už dlhší čas s problémom, na ktorý pravidelne poukazujeme aj prostredníctvom nášho portálu – je ním klesajúci záujem tanečníkov vyšších výkonnostných kategórii o bodovacie súťaže. Čo s týmto problémom?

D: Áno, väčšinou sa tie staršie decká rozhodnú skončiť. Keď v tom prestanú vidieť zmysel, už nie je šanca ich udržať. Je to škoda, pretože mnohí skončia bez uváženia. Chvíľu sa im prestane dariť a už v tom nevidia zmysel. Ale o tom to je. Raz si hore a raz zas dole. Bez tých pádov sa tanečný pár nikdy nezlepší.
T: Myslím si, že v dnešnom tanečnom svete chýba párom výdrž, bojovnosť a pokora. Keby som im vedel poradiť, tak by som im dal jednu zásadnú radu. Tanečník musí na sebe usilovne pracovať a hlavne musí mať rád to, čo robí.

Často krát sa stretávame s názorom, že tanečný šport je len pre bohatších. Tanečníci stroskotávajú na financiách, nie je to masový šport ako napr. futbal, hokej, dotácie štátu sú v porovnaní s inými športmi výrazne nižšie. Vnímate to ako problém, napr. aj u seba?

D: Výnimka potvrdzuje pravidlo, my sme živý príklad toho. Peniaze nie sú všetko.
T: Súhlasím s Nikou. Nikdy v živote sme nemali dobré finančne zázemie. Ide len o to, čo je pre koho prioritou.

Nebude problém aj v tom, že propagácia tanečného športu na Slovensku je zanedbaná? Napr. susedné Česko má na rozdiel od nás vo svojej verejnoprávnej televízii zastúpený tanečný šport vo forme priamych prenosov a záznamov významných tanečných súťaží (Večer s latinou; súťaže v Ostrave, Ústí nad Labem...).

D: Áno, je to škoda, že taký pekný šport je málo propagovaný, ale snáď aj to príde.
T: Áno, je to škoda.

Vráťme sa ale späť ku Vám. Tradičná otázka, ktorú sa pýtame všetkých respondentov. Kto je Vašim tanečným vzorom a prečo?

D: Mne sa páči veľa tanečníc, ktoré úžasne tancujú a veľmi rada sa na ne pozerám. Ale najviac ma fascinuje Anna Melnikova a Karina Smirnoff.
T: Mojim tanečným vzorom je Slávik Kryklyvy. Vždy bol, je a bude.

Kedy a prečo ste sa rozhodli, že sa prestanete venovať štandardným tancom a presedláte výhradne na latinu?

D: Takto sme sa rozhodli od začiatku našej kariéry. Netvrdím, že neboli pokusy o štandard, ale vzhľadom k našej rozdielnej výške, financiám a diaľke (keďže sme každý z iného mesta), sme túto možnosť zamietli.
T: Hoci som bol v mládežníckom veku podľa výsledkov lepší štandarďák, vždy ma viacej bavila latina. Ale sem-tam zo srandy si občas zatancujeme aj štandard.

Všimli sme si, že Tomáš na súťaži „Veľká cena Záhoria 2016“ nestál na parkete ako tanečník, ale výnimočne ako rozhodca. Plánujete sa uberať aj týmto smerom?

T: Áno, plánujem sa v budúcnosti uberať aj týmto smerom. Mal som možnosť vyskúšať si súťaž z iného pohľadu a vžiť sa do situácie porotcu. Musím uznať, že to nie je jednoduché.
D: Keď ukončíme našu súťažnú kariéru, tak by sme sa určite chceli uberať aj týmto smerom a otvoriť si vlastné tanečné štúdium.

Ďakujeme za rozhovor, za skvelú reprezentáciu Slovenska a prajeme ešte veľa tanečných úspechov.