Rozhovor s TOP SK párom: Jaroslav Oboňa - Dominika Rošková

Podrobnosti

Napísané: piatok, 01. máj 2015, 23:37

01 máj

Návštevy: 94503

Na nedávnej WDSF súťaži v slovinskej Ljubljane (18. apríl 2015) sa podaril nášmu páru – Jaroslav Oboňa, Dominika Rošková – pekný výsledok. V konkurencii 50 párov, medzi ktorými boli aj aktuálni Majstri Sveta a Európy, postúpili do 7 párového finále, kde si vytancovali konečné 6. miesto. Pri tejto príležitosti sme sa s Jarom a Dominikou porozprávali o spomínanom úspechu ako aj o ďalších témach.

Tancujeme.com: Dominika, Jaro, najskôr mi dovoľte zablahoželať Vám k výbornému výsledku, o ktorý ste sa postarali. Aj keď sa k tomu tanečníci neradi vyjadrujú, predsa len, s akými očakávaniami ste do Slovinska cestovali? Verili ste si na finále?

Jaroslav: Ďakujeme veľmi pekne. Keď mám povedať pravdu, tak už pár dní predtým som cítil, že to bude podarený výlet, lebo ešte do štvrtka rána sme nemali odvoz a v piatok okolo obeda sme mali odchádzať. A vždy sa hovorí, že keď je zlý začiatok, tak bude dobrý koniec :D. To, či bude finále alebo nie, som ja osobne moc neriešil. Väčšinou sa snažím na súťažiach podať maximálny výkon.

Dominika: Podobne, aj keď som vedela, že to dobre dopadne, lebo sme sa výborne pripravili, naladili a navzájom ,,zosúzvučili,,. Počas súťaže som výsledok neriešila, ale nečakala som až také pozitívne ohodnotenie, napriek tomu, že sme podali výborný výkon a ešte sme si to aj užili. Konkurencia bola totiž silná a tri páry, ktoré doposiaľ dosahovali lepšie výsledky, ostali za nami. Takže veľká spokojnosť :)

V marci ste si počínali taktiež vynikajúco, v Grécku ste obsadili 5. miesto, vidieť, že máte formu. Aké máte ďalšie ciele?

Dominika, Jaroslav: Áno, Grécko bola tiež jedna z našich najvydarenejších súťaží. Ďalšie ciele? Tak v týchto časoch nám už začína intenzívna príprava na MSR 2016, takže to je taký najhlavnejší cieľ, ale okrem toho máme v pláne ešte pár súťaží v tejto sezóne. Plánujeme poľské Zabrze, v Sarajeve nás čaká súťaž spojená s krátkym sústredením.

Ako hodnotíte zahraničné súťaže v porovnaní s tými slovenskými? Vnímate rozdiely v organizácii, úrovni, či kvalite hodnotenia – tanečných výkonov?

Jaroslav: Myslím, že sú tie súťaže veľmi podobné. Každý organizátor sa snaží zabezpečiť pre účastníkov to najlepšie. Nepamätám si už dlhú dobu zle zorganizovanú súťaž. Dnes je už ten trend tak vysoko, že súťaže sú naozaj na veľmi vysokej úrovni, či už doma, alebo v zahraničí.

Dominika: Súhlasím, rozdiel vidím len v úrovni konkurencie, ktoré je na zahraničných súťažiach mnohonásobne vyššia. Kvalita hodnotenia je podobná ako na Slovensku, niekedy viac spravodlivá, niekedy viac tendenčná, asi ako všade. Myslím si však, že môžeme byť veľmi hrdí a spokojní s úrovňou slovenských súťaží (najmä SLP). Stačí sa opýtať na názor bratov Čechov.

Čo by ste odporučili ostatným tanečníkom – kedy je vhodný čas vyskúšať šťastie na zahraničných podujatiach? Je to vôbec potrebné? Veľa párov sa napríklad zúčastňuje iba domácich súťaží.

Jaroslav: Podľa môjho názoru čo najskôr. Je to neopísateľný pocit tancovať na veľkých súťažiach, kde sú už naozaj výborné páry aj v tých najnižších kategóriách. Človek tak získava nové skúsenosti a odkukáva od tých najlepších rôzne grify... a okrem toho, zo žiadneho videa nie je cítiť takú energiu, ako keď vidíte tie najlepšie páry naživo.

Dominika: Jednoznačne, čo najskôr.

S ktorým trénerom / trénerkou aktuálne pracujete? Na základe čoho ste si vyberali trénera, čím Vás oslovil.

Dominika, Jaroslav: Medzi našich najhlavnejších trénerov patria Jarda a Jana Kunešovci, Kristína Horvátová. No taktiež nám pomáha aj vedúca nášho klubu, Stela Víťazková, ktorá nás trénovala v nižších kategóriách. Spolupracujeme aj so zahraničnými trénermi ako napr. Ruud Vermeij, Melinda Torokgyorgy, Andrej Skufca, Mirjam Zwijsen-Bakke. Okrem tanečných trénerov máme aj mentálnych trénerov, ktorí nám pomáhajú s psychickou stránkou. Trénerov sme si vyberali podľa toho, že sa nám páčila ich robota, ktorú s pármi vedeli robiť, a akým štýlom by sme sa chceli aj my uberať.

Veľa tanečných párov rieši otázku: trénovať s jedným lektorom, alebo si "vyskladať" trénerský team? Obávajú sa konfliktu informácií a prípadného zmätku v tom, ako správne tancovať. Vaše odporúčanie?

Dominika, Jaroslav: Určite spolupráca viacerých trénerov. Neexistuje na svete tréner, ktorý dokáže pár pripraviť po všetkých stránkach na tej najvyššej úrovni. Samozrejme, v tých nižších kategóriách bohato stačí jeden kvalitný tréner.

Na jar ste absolvovali náročný trip po zahraničných súťažiach. Skúste popísať Váš tréningový proces, ako ho zvládate popri cestovaní.

Dominika, Jaroslav: Trénujeme každý deň 3 hodiny. Raz za týždeň absolvujeme výjazd do Brna, kde máme individuálne lekcie s našimi hlavnými trénermi. Okrem toho máme kondičné tréningy, ale aj competition practice.

Ak už spomíname cestovanie, s ním sú neoddeliteľne spojené významné finančné náklady. Ako na prepravu, ubytovanie, tak aj na tréningy. Máte nejakých sponzorov, alebo pokrývate prevádzku výhradne z vlastných zdrojov?

Dominika, Jaroslav: Väčšinou sa snažíme všetko si hradiť zo spoločného účtu z peňazí, ktoré si zarobíme z vystúpení, vyhráme na súťažiach, alebo získame za reprezentáciu od zväzu a podobne. Ale samozrejme sa tak nedajú pokryť všetky náklady, takže nám značnou mierou pomáhajú aj rodičia. Máme však aj sponzorov pre vlasovú kozmetiku, regeneračnú zložku, a tiež niektoré z tanečných šiat boli sponzorským darom.

Mnohé slovenské páry, ktoré sú v zahraničí úspešné, odchádzajú zo svojho materského klubu a idú tancovať najmä za niektorý klub v Bratislave. Či už kvôli štúdiu, alebo za trénermi. Vy patríte k tým, ktorí zostali verní svojmu klubu a naďalej reprezentujete tanečný klub Stella zo Žiaru nad Hronom. Prečo ste sa takto rozhodli?

Dominika, Jaroslav: Zatiaľ nás nevedie nič k tomu, aby sme museli odísť od Stelly. Tak, ako doma, tak aj v Bratislave máme výborné podmienky na trénovanie aj bez toho, aby sme niekam prestupovali. Takže nevidíme zatiaľ dôvod na to, aby sme niekam odchádzali. Týmto by sme sa radi poďakovali Matejovi Chrenovi a Katke Štumpfovej za poskytnutie takýchto podmienok.

Tak ako väčšina tanečníkov, pravdepodobne aj Vy máte nejaký tanečný vzor. Prezradíte nám kto to je a prečo?

Jaroslav: Pre mňa je to Marius Andri Balan, Martino Zanibellato, Sergey Surkov, Maurizio Vescovo a mnoho ďalších vynikajúcich tanečníkov.

Dominika: Pre mňa Anna Melnikova a Andra Vaidilaite, pre ich tanečnú kvalitu, neskutočnú ženskosť a charizmu.

Dodržujete v rámci udržiavania si kondície nejaký špeciálny stravovací režim?

Jaroslav: Ja osobne ani veľmi nie. Snažím sa stravovať normálne ako každý športovec, ale doprajem si občas aj McDonald :D... užívame však výživové doplnky.

Dominika: Ja áno, stravovaniu a celému môjmu životnému štýlu venujem dosť veľa času.

Váš život nie je iba tanec. Ako trávite svoj voľný čas a ako sa snažíte načerpať energiu na ďalšie súťaže a tréningy?

Dominika, Jaroslav: Snažíme sa tráviť čas so svojimi najbližšími, čiže rodina, priatelia a naše polovičky. Keďže sme veľa na cestách a v zahraničí, tak sa im to potom snažíme vynahrádzať. Ale okrem toho sa musíme aj učiť, keďže ešte študujeme :).

Máte nejaké rady pre tanečníkov, ako zvládať neúspech? Nie každá súťaž totiž vychádza podľa Vašich predstáv a je potrebné sa namotivovať.

Jaroslav: Musíme si všetci uvedomiť, že stále to je len šport a niekto musí vyhrať a niekto prehrať. Nie je nikde napísané, že keď som prehral dnes, prehrám aj zajtra, takže netreba hneď zúfať a hádzať flintu do žita.

Dominika: A je tiež potrebné si uvedomiť, že súťaž je len jedna zastávka na celej tanečnej ceste. A všetko v živote sa deje pre niečo, takže aj z úspechov aj neúspechov sa treba len poučiť.

Pre čo najlepší výkon na parkete je dôležitý aj dobrý zdravotný stav. Tanečníci sa často potýkajú s problémami kĺbov, chrbtice, bolesťami nôh, a musia preto tancovať so sebazaprením. Ako je to vo Vašom prípade, máte podobné problémy?

Jaroslav: Musím si zaklopkať, ale mňa ešte nič vážne netrápi. Okrem svalovice a zápalu okostice na predkolení ma nič vážnejšieho neprekvapilo. Mali sme pár drobných zranení kvôli pretrénovaniu, ale rýchlou a včasnou regeneráciou sa dalo všetko do poriadku.

Dominika: Ja tiež nemám a ani som nemala nejaké výraznejšie zdravotné problémy, za čo ďakujem Bohu, osudu, ale aj sebe za svoj životný štýl. K tej bolesti nôh by som sa vyjadrila. Z vlastných skúseností viem, že čím viac som na parkete, behám a makám, tým nohy menej bolia a sú vytrénované. Ja som za 5 rokov, čo tancujem s Jarom mala na každom tréningu normálne súťažne topánky. Aj keď sme boli 8 hodín na parkete. Takže dievčatá, nebuďte na seba mäkké, bolesť nôh je len pocit, skúste sa prekonať a uvidíte, že sa to bude zlepšovať :) A tiež sa treba zamyslieť nad stravovacími návykmi, skutočne to zaberá.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia na súťažiach ako aj vo Vašom osobnom živote.

Dominika, Jaroslav: Ďakujeme veľmi pekne :)

-Peter Jarkovský-